Lehotská hoľa
| Lehotská hoľa | |
| vrch | |
 Lehotská hoľa v strede nad Čiernou Lehotou
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Košický, Banskobystrický |
| Okresy | Rožňava, Revúca |
| Obce | Čierna Lehota, Muránska Zdychava |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 397,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′31″S 20°11′03″V / 48,7585°S 20,1843°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Muránskej Zdychavy
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lehotská hoľa (1 397,4 m n. m.[1][2]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad Muránskou Zdychavou, približne 8 km severne od Revúcej.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[3] Leží na hranici Košického a Banskobystrického kraja, okresov Rožňava a Revúca a zasahuje na katastrálne územie obce Čierna Lehota a Muránska Zdychava. Najbližším sídlom je juhozápadne situovaná Muránska Zdychava, západne sa nachádza Muránska Huta, severne Šumiac, Červená Skala a Telgárt, východne Rejdová a Vyšná Slaná, juhovýchodne Čierna Lehota a Slavošovce a južne Revúcka Lehota a Revúca.[4] Vrchom vedie hranica ochranného pásma Národného parku Muránska planina.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Lehotská hoľa leží v severnej časti pohoria, v hlavnom hrebeni najvyššej časti, medzi Kohútom (1 409 m n. m.) a Stolicou (1 476 m n. m.). Západne sa nachádza Radzim (970 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Šiance (1 042 m n. m.), Ploštiny (1 028 m n. m.) a Lopušná (1 125 m n. m.), severne Čelo (1 210 m n. m.), Župkova Magura (1 246 m n. m.), Kyprov (1 391 m n. m.) a sedlom Harová oddelená Stolica (1 476 m n. m.), východne Pálenisko (1 098 m n. m.), Grúň (1 197 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.), Príslop (1 161 m n. m.) a Skalka (1 116 m n. m.) a južne Biela skala (882 m n. m.), Malý Kohút (1 192 m n. m.), Kohút (1 409 m n. m.) a Faltenovým sedlom oddelený Faltenov vrch (1 338 m n. m.).[2] Severné a západné svahy hrebeňa odvodňuje potok Zdychava, východnú časť Lehotský potok a južnú riečka Štítnik, všetky smerujúce do Slanej. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva súvislý, no riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je však vidieť mnohé vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Spišsko-gemerský kras a Nízke Tatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no traverzom vedie 
modro značená hrebeňovka z Faltenovho sedla na Stolicu.
- po
modrej turistickej značke:
- od juhovýchodu z obce Čierna Lehota cez Faltenovo sedlo
- od severu zo Slanského sedla cez Stolicu
- po
červeno značenej trase:
- od juhozápadu z Muránskej Zdychavy cez Faltenovo sedlo
- od severozápadu po Rudnej magistrále zo sedla Javorinka cez Slanské sedlo a sedlo Harová[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-28]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-28]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-28]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-28]. Dostupné online.